Historie Cagiva-Club

Pokračujeme do mesta Galati na rieke Dunaj, cez ktorý sa kompou v tvare katamaranu za pár drobných preplavíme na druhý breh, odtiaľ popri delte Dunaja cez Tulceu a cez neuveriteľné húfy komárov do Constance, odtiaľ je na skok do Mamaie, kde už prichádzame neskoro večer, po krátkom pátraní nachádzame kemp pri mori a za cca 150Sk osoba a noc prespávame v stanoch. Dávame si jeden deň pauzu pri mori, schytávame menšiu krátku prietrž, poučenie ak chcete ostať v suchu, investujte do lepších stanov a vykašlite sa na tie všeliaké z akcií v hypermarketoch. Na druhý deň sa nám akosi od toho mora nechce a tak vyrážame relatívne neskoro, okolo obeda. Tu by som sa chcel pristaviť pri tom, že nezaškodí aj v zahraničí sledovať počasie a keď nemáte zrovna naponáhle tak niekedy sa zíde prispôsobiť program počasiu. My sme to neurobili a tak sme sa akurát vrútili do nenormálnych lejakov, pričom ako sme si v tom lejaku pod prístreškom dedinskej krčmy cez SMS overovali predpoveď, tak sme zistili, že keby sme pri tom mori počkali jeden deň, tak sme v pohode a nemusíme strašiť s regenkami. Takže s rôznymi prestávkami sme sa dopravili až do Karpát, prechádzame cez mesto Nehoia a v totálnom lejaku prechádzame peknou serpentínami obdarenou cestou povedľa akejsi priehrady, keď zo svahu sa začal regulárny zosuv pôdy a kamenia a keď Ministra skoro trafil, čerstvo sa prikotúľaný kameň veľkosti 50 l bandasky, tak sme to radšej pre neúnosnosť počasia a pre neskorú hodinu zvrtli nazad do Nehoiu, kde sme na radu miestnych využili miestny hotel. O úrovni hotela sa radšej nebudem vyjadrovať, v krátkosti... typický pozostatok Ceausescovej éri, potuchlinou po tom hoteli mi ešte doma smrdeli veci čo som tam mal vybalené. Ináč personál maximálne ochotný, nemali problém motorky nám uschovať na recepcii, ale neprešli by cez dvere, lebo jedno krídlo sa nedalo otvoriť, jednoducho tam bolo vovarené do zárubne. Nakoniec nám motky odpočívajú za plotom hotela. Noc sme prečkali v pohode, ráno po mne na počudovanie nič neliezlo, ani ma nič neohlodávalo a tak sa budíme do prekrásneho vyumývaného dňa. Keďže už sme toho mali dosť, tak sme vypustili plánované jazdenie po prekrásnych Karpatoch a až na malú šotolinovú skratku, ktorá sa zmenila na blúdenie po lese, kde sa nám znovu podaktorým zadarilo vyváľať sa v blate (samozrejme že aj mne) a korunovali sme to defektom na zadné koleso Drakeho LC8, ktorý sa nám za pomoci celej výpravy podarilo urobiť v normálnom čase. Tu by som chcel poznamenať, že moje obavy o účinnosti všeliakých sprayov na defekty (týka sa to vzdušnicových kolies) sa do bodky naplnili a ani malý defekt, ktorý spôsobil tenký klinček, spray nedokázal zaceliť, možno pri bezdušových to funguje.

Ďalej sa nespoliehajte na kľúče, čo vám k moto pribalila fabrika, niekedy sú to len atrapy, s ktorými možno strhnete hranu odtáčanej matice, alebo si privodíte úraz rúk. Ďalej sa nespoliehajte na všeliaké bombičky s CO2 , konkrétne ja som mal originálne balenie s patričným emblémom fabriky špecializujúcej sa na turistické moto a napriek cene čo za to pýtajú je tam plastový adaptér pomocou ktorého by ste mali dopraviť plyn do pneu, a aj napriek presnému postupu podľa priloženého návodu väčšina plynu unikla mimo, lebo závit plastového adaptéra nevydržal tlak a tak prišiel k slovu ministrov zaznávaný kompresor na 12V z hypermarketu a čuduj sa svete kompresor v cene cca 1/3 z ceny vyššie uvádzanej súpravy na opravu pneu v pohode nafúkal.

Takže pokračujeme ďalej a náš plán spať už v Maďarsku je v pasé a tak za mestom Cluj Napoca na tretí pokus nachádzame už za tmy a zime vhodné miesto na prečkanie noci. Na druhý deň prekračujeme za Oradeou hranice do Maďarska a ďalej nie je čo písať, samá rovina, zákruta raz za 50km, jediné slabšie rozptýlenie bolo pred slovenskými hranicami, keď sme prechádzali cez Vác, popri Dunaji a popod hrad Vyšehrad. kde bolo určité spestrenie vo forme menších pahorkov lemujúcich pomaly tečúci Dunaj a slovenskú hranicu prechádzame cez hraničný prechod Salka-Letkés.

Na záver len toľko, že motky napriek miestami extrémnym situáciám pracovali na výbornú, absolvovali sme niečo cez 3100 km za 10 dní, spoznali sme ďalšie krásne kúty okolitých štátov, nepotvrdili sa rôzne predpovede rôznych “expertov“ o rizikách návštev v týchto krajinách, ľudia boli hlavne na Ukrajine dobrosrdeční, nebola tam jazyková baréra. Sieť čerpacích staníc bola hustá vo všetkých krajinách, ktoré sme navštívili, bankomatovou kartou sa dalo platiť na väčšine benzinkách v Rumunsku a na niektorých aj na Ukrajine.Rumunsku sme ostali kvôli počasiu veľa dĺžny a pravdepodobne sa tam ešte vrátime, podobne ako aj na Ukrajinu, ináč hlavne sever Rumunska nás prekvapil infraštruktúrov, porovnateľnou s našou. A ja som doma mohol konštatovať, že som absolvoval ďalšie štáty na Canyone, celkovo 15 štátov a ani raz ma Canyon nesklamal, nemal som s ním doteraz ani jediný problém.

Šírava	Už Ukrajina
Prva prekážka	Magistraľna daroga
Večerná debata pred Fiodorovým autom	Do tretice aj Ministrovi sa zadarilo
Premosťujeme koľaj	Tadiaľ kdesi vedie naša cesta
Menšia enduro vložka	Konečne v civilizácii Nemecká Mokrá
Liečivé slané bahno	Pauza kdesi v Rumunsku
Ranná hygiena Studňa v Moldavsku	Kompa cez Dunaj v Galati Rumunsk
Konečne Čierne More	Hotel Nehoia v Rumunsku
Rumunske Karpaty	Navigacia podľa GPS
Rumunsko